doska.sk : Fotoreport: Stereo kemp v Lipt. Mikuláši + rozhovor s organizátorom Braňom Frkom a inštruktorom Peťom Mercellom

Fotoreport: Stereo kemp v Lipt. Mikuláši + rozhovor s organizátorom Braňom Frkom a inštruktorom Peťom Mercellom

Dovolím si nadviazať na predošlý kemp v Krumlove. Na záver som spomínal, že by to na Slovensku chcelo viac zaangažovaných ľudí, ktorým nejde v prvom rade a moc, postavenie a peniaze. S Braňom Frkom som sa zoznámil len nedávno a hneď pri prvom kontakte s ním som si všimol otvorenosť, s ktorou vstupuje do každého rozhovoru. Moje slová akoby boli vyslyšané.

Do Stereo kempu som sa vybral spolu s Adamom Majerčíkom, ktorého jazdecký štýl a skills si Braňo všimol už na SSP v Sp.N.Vsi. Po príchode do skateparku sa nám naskytol pohľad na skejtujúcu mládež . V momente si nás všimli aj traja borci so SNV, ktorý sa prihlásili na kemp . Slušne nám prišli na proti, zvítali sme sa; nikde som si nevšimol niekoho z organizátorov. Nie, že by flákali svoje povinnosti, naopak, sedeli medzi detvákmi na rozbehovke a trčali im len hlavy. Celkom s nimi splynuli, čo hovorí jasnou symbolikou, že prístup je v prvom rade osobný. Potom nasledovalo zvítanie a Braňo Frk ma zoznámil so spoluorganizátorom kempu – Radom Jovičom. Obaja usmiaty, pozitívne naladený – pustili sa do prednášky. Mimoriadnou aktivitou prekvital Braňo, keď mi horlivo a v časovej hierarchií ozrejmoval jednotlivé aktivity a činnosti doterajšieho priebehu kempu. Navyše ku každej aktivite a činnosti pridal aj nejaký zaujímavý príbeh alebo postreh. Napríklad, pri súťaži najrýchlejšieho zmontovania kompletu, im nepasovali dierky na doske s dierkami na truckoch a zmysel hry dostal červenú. Alebo aktivita, pri ktorej museli kemperi nazbierať, čo najviac odpadkov do vriec a víťaz bral sadu nálepiek. Fakt zaujímavé bolo pozorovať mladých, ako sa doslova predbehujú pri zbieraní odpadkov – niečo nevídané :). Na margo mojej prítomnosti ma upozornil, že bude problém s ubytovaním, pretože vodácka ubytovňa s príznačným názvom – Lodenica, svojou kapacitou neumožňovala prijať ďalších návštevníkov. Okrem toho povesť skateboardistov poškvrnili určitý jednotlivci, ubytovaný v Lodenici počas konania Spektrum cup-ov v minulosti. Zanechali po sebe porozbíjané nábytky, umývadlá, záchody a čo ja viem, čo ešte... hahaha, no Braňo mal dokonca problém pri prvom styku s majiteľkou Lodenice, ktorá keď začula, že ide o skateboardistov - odmietla takúto klientelu a existencia kempu bola ohrozená. Po ubezpečení, že ide o organizovaný pobyt a taktiež už po zaplatení zálohy, nemohla otáľať.
Často krát spomínam slovíčko tradícia, nie, že by som k nemu nejako prehnane inklinoval ale hodí sa aj v spojitosti s Liptovským počasím. Prvé dni, vraj, počasie slúžilo ale za našej prítomnosti sa vyznačovalo premenlivosťou. Poprchával jemný dážď a striedal sa so slnečným jasom. Našťastie kvalitný povrch v tomto skateparku rýchlo schne a tak sme si mohli užívať premenlivý skateboarding.
Vekový priemer zúčastnených skejťákov na kempe dosahoval cca 15 rokov. Väčšina z nich sa dá považovať za začiatočníkov, čo vyžadovalo svedomitejší a osobnejší prístup zo strany inštruktorov, ktorými boli Peťo Mercell a Matúš „Jazvec“ Amrich. Pôvodne mal byť jedným z inštruktorov aj Braňo Mrváň, ale počet zúčastnených kemperov nedovoľoval jeho zaplatenie. ( Braňo je drahý :).
Medzi prestávkami spôsobenými dažďom sme sa spolu s Adamom zložili na ubytovni. Braňo vytasil mega knihu s názvom Made for skate a trvalo mi minimálne pol hodinu, pokiaľ som ju celú prelistoval. Možno ju nazvať topánkovou bibliou. Nájdete v nej históriu skejtových topánok, ktorým predchádzali športové botasy alebo tenisové tramky. Nechýbali ani ojazdené modely.
Kempu sa bohužiaľ nevyhýbali zranenia. Okrem klasických odrenín a narazených častí tela, došlo aj k zlomenine. So zlomenou rukou odchádzal Adam Frk. V prvý deň nášho pobytu; večer, Braňo musel behať po doktoroch a vyvolávať rodičom, ozrejmovať situácie a ubezpečovať, že všetko je v poriadku. Keď som videl ten zhon v jeho očiach – nezávidel som mu. Všetko však zvládol s prehľadom a tak kemp úspešne pokračoval do svojho záveru.
Súbežne s jeho nemocničnými návštevami sa pripravovala projekcia skejtového videa z dielne Stereo. Čas, potrebný na prípravu plátna a technického zariadenia sme vyplnili diskusiou s kempermi, na tému založenie klubu a organizácia súťaže. Svojimi skúsenosťami a vedomosťami mi pomohol Peťo Mercell; spoločnými silami a s humorom sme to zvládli. Samotné video sa nieslo v duchu deväťdesiatych rokov a sledovali sme streetové počínanie zakladateľov značky Stereo – Jasena Lee-ho a Chris-a Pastras-a. Video odprevádzané jazzovou hudbou, pouličným bubeníkom a silným umeleckým pozadím, z ktorého mi miestami behal mráz po chrbte. Nešlo ani o tak o „mega“ skateboarding, skôr zábavu a zmyslel života bez ohľadu na kvalitu a obtiažnosť trikov.
Po projekcii ostala novovzniknutá partia pozrieť fotky z kempu a z chuti sme sa posmiali – krivé tváre, smiešne pózy a nenaskočené alebo zle naskočené triky. Samozrejme v zdravej miere a nie ironicky a uštipačne.

Pomaly ale iste slnko postupovalo za horizont - otvorila sa otázka ubytovania. S Adamom som sa vybral zohnať vhodnú ubytovňu, no všetky navôkol boli pridrahé. Večer nás Braňo vzal autom do jedného hotela, kde sme našli primeranú cenu. Na izbe sme mali dokonca aj televízor a kúpeľňu. Pred spaním sme viedli asi trojhodinovú debatu a prebrali sme hádam aj stvorenie sveta :).
Druhý deň ráno sme prispali a zmeškali tak prítomnosť štábu televízie Markíza. V televíznych novinách sme počas dňa mali možnosť sledovať rozhovory s kempermi, organizátormi a inštruktormi. Počasie sa správalo prívetivo aj keď mračná okupovali oblohu. Do Mikuláša prišli aj Prešovčania, ktorý karavanovali na Mare, Michal „smrťák“ Horečný, reportér konkurenčného portálu a popoludní aj fotograf a majiteľ dosky.sk Mr. Ivan Trgiňa. Prišiel tiež Lukáš „Guľáš“ Marcinčák so Sp.N.Vsi a neskôr aj Ogi; čas sme trávili spoločným jazdením. Skatepark sa takto slušne zaplnil a jazdilo sa o zlom krky. Jediné dievča na kempe – Rebeka, ma naučila layback, za čo jej pokorne ďakujem. Tento trik chýbal v mojej výbave už dlhšiu dobu a vždy sa hodí...
Rebeka disponuje nezlomnou vôľou skejtovať a dokazovala to počas dvoch dní môjho pobytu, keď ma vždy volala jazdiť. Nemohol som si ani vydýchnuť. V popoludňajších hodinách sme sa vybrali na isté sídlisko, kde sa nachádzala železná „minirampa“. V úvodzovkách preto, lebo jej veľkosť nezodpovedala slovíčku mini. Väčšina chalanov posedávala na zemi a sledovala počínanie Mateja Chominca, ktorý vzbudzoval dojem, ako keby na tom železnom monštre jazdil každý deň. Jazdenie a sedenie do prevádzalo mierne mrholenie. Všimol som si, že v podvečer kemperov vytlačili starší a skúsenejší jazdci, nakoľko skatepark navštívili aj domáci.

Novoveštania opustili skatepark večer a pobrali sa vlakom domov. Ja som ešte ostal, nakoľko som bol pozvaný na večerné pivko, čo som nemohol odmietnuť. Za súmraku som sa spolu s Jazvecom pobral na ubytovňu. Kemperi spolu s organizátormi obývali spoločenskú miestnosť, kde najprv sledovali projekciu a potom sa venovali návrhom dizajnov dosák. Poniektorý si len tak maľovali staré dizajny. Aj v Českom Krumlove mali podobnú aktivitu, lenže jej priebeh bol evidentne odlišný. Zatiaľ, čo v Mikuláši kreslili všetci spoločne a za prítomnosti organizátorov, tak v Krumlove chalani kreslili každý sám a na svojej izbe. Aj táto skutočnosť hovorí o precíznej a svedomitej organizácií tohto kempu.
V čase okolo 22:00 sa chalani pobrali objímať vankúše a ja s Radom Jovičom sme šli na spomínané pivo. Potom som navštívil izbu inštruktorov, kde som čakal na vhodný čas odchodu vlaku, ktorý mi šiel o štvrtej ráno. V čase okolo 23:30 som ešte spravil rozhovor s Peťom Mercellom. Chalani boli unavený a chceli ísť späť, čo bolo podnetom pre môj odchod.
Teraz sa vám zverím s istou skutočnosťou, ktorá ma nemilo prekvapila, skoro urazila. Pri lúčení, čiže podávaní rúk som došiel až k Lapajovi, ktorý mi odmietol podať ruku. Nakoniec to spravil, ale s takým výrazom v tvári, že ďakujem pekne. Počuj Lapaj ! Aký je rozdiel medzi rasistom, ktorý odmieta iné etnikum a človekom, ktorý odmieta ľudí s iných portálov ? Ja v tom vidím nenápadne - nápadnú podobnosť. Keby sme nahradili pojem etnikum, pojmom príslušník portálu - výsledok je jasný. Po pokuse o osobný rozhovor som stroskotal na neochote otvorene komunikovať. Prekvapilo ma, že aj Peťo Mercell nechcel aby sme pokračovali v tejto diskusii. Takéto prejavy treba zavčasu podchytiť a prediskutovať a nie nechať ležať alebo tváriť sa, že nič sa nestalo. Úprimne mi je ľúto ľudí, ktorý pestujú podobné predsudky a vidia za tým spravodlivosť. Mladý chalan a už teraz sa odpísal. Ale časom mu to možno dôjde. Možno...
Na stanicu som sa dostal okolo dvanástej v noci. Do odchodu mi ostávali štyri hodiny, ktoré som trávil vysedávaním a premýšľaním. Pred stanicou som spozoroval istého asi bezdomovca, ako si pripaľuje cigo. Keďže som nemal peniaze a tým pádom ani cigarety – vybral som sa na skúsi. Slušne som pozdravil, poprosil o jednu a čakal na odpoveď. Po ťažkopádnej grimase ma ponúkol a po mojom odchode začal nadávať, že si mám kúpiť vlastné a že on cigarety nedáva. Asi zabudol, že mi ju fakt dal. Trápilo ho to dlhšiu dobu a zrejme dodnes nechápe, prečo mi ju dal.

Na záver samozrejme ďakujem organizátorom, ktorých už nebudem menovať. Ak budú pokračovať nastoleným trendom a všetko pôjde podľa ich predstáv - máme sa načo tešíť. „Nová“ doba skateboardingu na Slovensku prináša nové možnosti a obzory. Avšak so sebou nesie aj veľa negatívnych aspektov, ktoré sa víria v hlavách jednotlivých indivíduí a skateboarding zneužívajú k dosiahnutiu vlastných egoistických cieľov. Tieto pohnútky ich vedú k osočovaniu, intrigám a vytváraniu rôznych mýtov. Preto všetkých vyzývam aby si urobili vlastný obraz o veciach a situáciách a nepodliehali týmto špekuláciám a polopravdám, pretože polopravda je horšia, ako klamstvo. Inteligentnejší človek si veľmi ľahko uvedomí, že na to dopláca v prvom rade skateboarding.

Ako bonus som si pre vás pripravil rozhovor s organizátorom Braňom Frkom a inštruktorom Peťom Mercellom:

Braňo Frk:

Ako vznikal celý kemp a na základe čoho ťa to napadlo ?

Je problém asi celej Slovenskej skateboardovej scény v tom, že chalani nemajú kde jazdiť. Napr. vo väčších mestách, ako je aj Prešov nemáme skatepark a je to tretie najväčšie mesto. Chalani sú konfrontovaný s tým, že ich vyháňajú ľudia – je to celkom pochopiteľné ale nemajú kde jazdiť, nemajú sa kde venovať tomu, čo chcú. Postupne v nás dozrela myšlienka, aj inšpiráciou so zahraničných kempov, ktoré sú v podstate bežné letné tábory. Nás to napadlo, že to skúsime spraviť aj na Slovensku. Zprvoti sme váhali, že či sa nazberá dostatočný počet ľudí. Jednak aj kvôli tomu, že reprezentujeme značku, ktorá je na Slovensku prvý rok.

Prečo ste sa to rozhodli robiť v Liptovskom Mikuláši ?

Na Mikuláši sa nám páči jeho poloha, pretože sa sem môžete dostať rovnako prakticky z každého kútu Slovenska. Je tu výborné prostredie a super park, podľa mňa je asi po Košiciach najlepší. Je tu blízko ubytovanie a sú tu ďalšie možnosti ako tráviť čas napr. za dažďa.

Ako prebieha samotný kemp a aké aktivity máte prichystané pre kemperov ?

Samotný kemp je postavený na myšlienke, že sa sem prihlásia chalani, ktorý chcú na sebe pracovať, chcú sa naučiť nové veci a zároveň sú to chalani, ktorý v mieste svojho bydliska nemajú takéto možnosti, ako je skatepark a preto sa nemajú, ako vyjazdiť. Preto je súčasťou kempu aj inštruktáž. Je to postavené tak, že dopoludnia je program prispôsobený tejto inštruktáži, keď inštruktori vysvetľovali chlapcom tie veci, ktoré nevedeli a vysvetľovali im vhodné postavenie a triky. Ďalšou vecou je, že chlapcom sme pripravili aj večerný program, ktorý je súčasťou stratégie nášho kempu. Znamená to, že ak sem chlapci prídu tak aby si užili každú chvíľu a každú sekundu. Večerný program pozostáva z množstva súťaží, premietania videí a pod. Spomeniem, že okrem klasických skejtových súťaží, ako je Game of Skate, ollie kontest a pod., sme robili súťaž o najrýchlejšie zmontovanie kompletu, návrh dizajnu vlastnej dosky, vedomostnú súťaž zo skejtovej problematiky, ako sú triky a ich variácie. Prebiehalo to tak, že inštruktor povedal trik a súťažiaci ho musel ukázať rukami s doskou. Zistili sme, že chalani ovládajú množstvo trikov, z ktorých sa nám točilo v hlave, už len pri ich vyslovení

Mali ste nejaký problém výchovného charakteru ?

To nie. Ako som spomínal, že stratégiou je naplniť program, tak práve to sa ukázalo, ako šťastné riešenie. Vďaka tomu sme nemali žiadny problém týkajúci sa správania chalanov. Chalani veľmi rýchlo pochopili aj v súvislosti s tým, že povesť skejtákov v Mikuláši nie je dobrá. Hovorili sme im o tom, že sa snažíme ukázať skateboarding s tej pozitívnej strany a že je to super spôsob, ako tráviť voľný čas a nemusí to skejtovanie vždy prinášať problémy. Máme dobrú odozvu aj od vedúcich ubytovacieho zariadenia a aj od ľudí z okolia. Presvedčili sme sa, že chalani sú super aj keď poniektorý nepochádzajú z najlepšieho prostredia a sú to väčšinou sídliskový chalani.

Samotný kemperi sú spokojný s kempom, čiže s vami a vašou organizáciou ?

Tak ich najčastejšia otázka je, či to bude aj na budúci rok ? Myslím, že si to chalani vedia svojím spôsobom vážiť , že môžu týždeň stráviť s novými kámošmi, tým pádom sa spoznajú a sú vo veku, keď je to dobrý základ na budúcu spoluprácu. Veľa mladých má ambíciu len tak si jazdiť a veľa chcú jazdiť preteky, získať sponzoring atď. Pretože tých súťaží na Slovensku nie je veľa a veľa s tých chalanov nechodí na súťaže a tak sa nemôžu dostať do scény.

Snažíte sa v nich aj niečo prebudiť ?

Snažíme sa im ukázať schodnú cestu. Ako aj ty si spravil tú diskusiu večer, na tému skateparku a klubu. Keď sa posnažia, tak sa dajú získať peniaze a postarajú sa o miestečko, kde potom budú chodiť skejtovať. Každý večer končíme tak, že ideme pratať skatepark a vždy to pojmeme tak, že z toho spravíme súťaž o nálepky. Veď si videl ako včera pratali. A dokonca v prvý deň kempu popratali aj bez nálepiek. Snažíme sa oceniť hlavne tých kemperov, ktorý na sebe najviac pracujú a počas kempu sa snažia zdokonaľovať. Na základe toho sme sa zhodli, že ocenenie najlepší kemper získa ten, kto zaznamená najväčší progress a zároveň aj jeho správanie bude ok.

Máte už niekoho vyhliadnutého na spoluprácu a sponzoring ?

Noo máme v tom už pomerne jasno a pár ľudí sme si vytypovali, s ktorými ešte budeme komunikovať a jeden je už istý. Páči sa nám, ako jazdí, ako sa snaží a tak ...

Vyberáte si chalanov len podľa toho, ako jazdia alebo si všímate aj iné aspekty ?

Podstata Stereo značky je o niečom inom ako väčšina ostatných. Hľadáme chalanov, ktorých skateboarding baví a jednoducho sú prirodzené osobnosti v kolektíve. Nejde o to aby to bol frajer skáčuci cez hoci čo. Tiež nehľadáme pozérov. Jednoducho nehľadáme ľudí jazdiacich na vysokej úrovni, s ktorými nie je reč. Celé Stereo je postavené na tom, že ide tu v prvom rade o tú lásku ku skateboardingu a aj Stereo pro-team nie sú ľudia, čo skáču 25 schodov ale sú to ľudia, na ktorých je radosť sa pozerať. Je to v prvom rade mestský skateboarding a ide hlavne o vyžutie mesta. Stereo je taká old-schull-ová firma, ktorej nejde o šport ale skôr o životný štýl a niekde som čítal také vyjadrenie Chrisa Pastrasa, že : „skateboardig nie je šport ale mestské umenie“. Reprezentujeme značku, ktorá ma silný umelecký podtext.

Ako ste sa dostali ku značke Stereo ?

Ku stereo sme sa dostali veľkou náhodou lebo si jednoducho nevieme spomenúť na ten moment prvého kontaktu. Ale pamätám si ten moment, keď som klikol na ich stránku a bolo to niečo úplne iné, ako sú bežné skejtové značky. Celá firma je postavená na koncepte agentúry, kde každý jazdec je ich agentom a každý agent určitým spôsobom pracuje pre tú agentúru a to sa mi na tom páčilo. Jason Lee a Chris Pastrass sú veľké legendy skateboardingu. Je trošku škoda, že u nás mnohý ľudia nepoznajú tú históriu skateboardingu, nehovorím teraz o päťdesiatych, šesťdesiatych alebo sedemdesiatych rokoch ale o deväťdesiatych rokoch, čo bola asi taká tretia vlna skateboardingu. Keď si pozrieš tie ich pätnásť ročné vidia, tak to video je naozaj vzrušujúce, aj keď dnes sa už jazdia lepšie triky.

Stretli ste sa s Jasenom Leem a Chrisom Pastrassom aj osobne ?

Nie, nie ale našou predstavou je, že raz sa dostaneme do LA a radi by sme sa stretli. No je treba vidieť to, že Jason Lee je v súčasnosti filmovou hviezdou a Chriss Pastras je rešpektovaný umelec a oni vedú to Stereo tak skôr ideovo a skôr sme v kontakte s ľuďmi, ktorý majú na starosti obchod. Je to náš sen, stretnúť sa s nimi.

Aký máš dojem z toho kempu ?

Keby som to mal nejako zhrnúť tak bol to prvý pokus o kemp a podľa nás a hlavne podľa kemperov v tom vidíme perspektívu. Je to spôsob, ako posúvať scénu ďalej a dávame chalanom možnosť zajazdiť si so skúsenejšími jazdcami, ktorý im vedia poradiť predísť nejakým zlo zvykom pri jazdení. A hlavne ide o to aby sa chalani spoznali, pretože tým, že sa budú poznať a komunikovať sa buduje scéna. Budeme radi ak sa aj v budúcnosti podarí pokračovať v takýchto aktivitách.

Poďakovanie :

V prvom rade by sme chceli poďakovať samotným kemperom lebo svojím prístupom a správaním nás presvedčili o tom, že takéto aktivity pre mladých majú zmysel a oplatí sa to. A druhé poďakovanie patrí chalanom, ktorý sa starajú o skatepark v Mikuláš a dovolili nám tu jazdiť za symbolickú sumu.

Peťo Mercell :

Ako si sa dostal k tomuto kempu ?

Bol som na závode v Spišskej Novej Vsi a Braňo ma volal, ako sponzor toho kempu. Tak sa ma opýtal, či nechcem byť tretí inštruktor, pretože chýbal tretí človek. Povedal som mu, že sa opýtam a nakoniec to klaplo, takže som tu.

O tebe viem, že si bol už na viacerých kempoch, ako inštruktor. Vidíš nejaký rozdiel ?

Všimol som si dosť rozdielov. O niektorých nebudem rozprávať. Všimol som si, že je tu viac administratívy, ako je v Česku, čo viac obťažuje ľudí. Dosť to tu kazí počasie ale myslím si, že aj napriek tomu sa deti bavia. Zasa mi príde, že Slováci sú taký, že keď si to zaplatia tak jazdia o sto-milión. V Česku si tiež deti zaplatia ale sedia na riti a nič nerobia. Proste si prídu posedieť za päť tisíc.

To je dobré; ak sedia ?

Noo nie je to dobré. V Česku napr. jazdia taký dvaja, traja, ktorý sa snažia.

A z toho je jeden Slovák ? ( smiech )

( smiech ) Noo aj tak to býva. Chodí tam veľa Slovákov.

Páči sa ti ubytovanie a vnútorná organizácia ?

Vnútorná organizácia sa mi páči a ubytovanie sa mi páči tiež aj keď je to tu taký menší punk. Ale je to tu dobré. Zase na druhej strane v Liptovskom Mikuláši nie je iná možnosť ubytovania. Myslím v podmienkach. Sú tu nejaké hotely a ubytovne sú riešené tým istým spôsobom. Ak by sme boli v nejakej inej ubytovni, tak zase by to bolo na ten istý spôsob. A hlavne rozhoduje cena. Hotely sú tu moc drahé.

Vidíš nejaký rozdiel v úrovni skateboardingu medzi mladými u nás a v Čechách ?

Noo v Česku je tá úroveň oveľa vyššia a treba im menej vravieť. Tu sa síce viacej pýtajú a keď im niečo poviem tak sa nad tým akoby nezamyslia. Ale snažia sa. Napr. keď v Česku niekomu niečo vysvetlím, tak to už vie, že to ma skúšať a aj to ide skúšať. A túto chalani sa ma opýtajú na chybu ja im to poviem, skúsia ešte raz a keď sa im to nepodarí tak prídu späť a pýtajú sa, že ako to, že im to nevyšlo. Všetko chcú hrrrrr – naraz. Je to ešte taký detský rozum.

Ako je to s vekom kemperov ?

Je tu veľa mladých, ale aj v Česku začali chodiť mladší. Po minulé roky sme v Česku mali vekové rozpätie pätnásť a vyššie, takže tam boli prevažne starší, ale tento rok v Česku a aj na Slovensku sú malé deti, čo je dobré. Lebo je to nová generácia a keď si vezmeš, že na závodoch sú väčšinou tí istý ľudia a tých mladých talentov akoby ubúdalo.

Ak porovnáš správanie kemperov u nás a v Čechách ?

Príde mi, že v Česku majú oveľa väčší rešpekt pred nami ( inštruktormi ). A tu majú minimálny rešpekt. Ako pred vedúcimi, Braňom a Radom majú rešpekt ale mňa a Jazveca berú, ako v podstate nič.

Ako nič alebo ako kamarátov ?

Noo niečo pomedzi, lebo kamaráti nie sme. Kamarát si s niekým, ktorého dobre poznáš. Ich správanie mi príde také zvláštne.

Možno povedať, že sú drzí ?

Hej, hej, hej – veľmi. Čo je dosť blbé , ale je to tým, že sú taký. Ako veľa sú aj v pohode napr., je tu jeden Kevin z Košíc a on je super alebo aj Tomáš z Prešova, aspoň dúfam, že sa volá Tomáš ( smiech ). Jednoducho niektorý sú v pohode a niektorý to hrotia zlým smerom.

Ďakovačka :

Chcem poďakovať všetkým a hlavne mojím sponzorom.

text: fipo
foto: trgo