doska.sk : Report: Nike exhibition

Report: Nike exhibition

29. 01. 2010 sa v Spišskej Novej Vsi uskutočnila premiéra knihy NikeSB – fluff, spojená s výstavou fotiek. Organizáciu mal na starosti Martin Karas – distribútor NikeSB pre Česko a Slovensko, spolu s Milošom Ogurčákom, ktorého hádam nemusím nikomu predstavovať. Začiatok akcie bol naplánovaný na devätnástu hodinu a organizácii sa to aj v stanovený čas podarilo odštartovať. Takáto exhibícia – výstava mala v SNV premiéru – nič podobné sa tu zatiaľ nekonalo.
Steny podniku boli lemované fotkami rôznych veľkostí, na ktorých sme mohli vidieť počínanie európskych skejťákov spoločnosti NikeSB, doplnených o zábavné momentky z ich tour. Medzi stolmi putovala obrovská kniha (fluff) s hmotnosťou asi päť kilogramov. Tých knižných výtlačkov bolo samozrejme viacej, a tak si mohol každý návštevník nájsť svoju chvíľku na jej preštudovanie ...

Oficiálna časť prebiehala v časovom rozpätí cca 19:00 až 20:00, keď televízia Reduta (regionálna TV) robila rozhovory s organizátormi. Marek Zápražny podpisoval knihu. Organizátori zahájili akciu príhovorom. Prišli sem – okrem mladých bažiacich po zábave - aj člen mestského zastupiteľstva Ady Akram so synom Oliverom, tiež nás svojou návštevou poctil Braňo Frk so synmi Adamom a Samom, ktorý sa mimoriadne tešili akcii „nového“ typu (výstave).
V týchto chvíľach panovala v podniku komorná atmosféra, doprevádzaná bleskami fotoaparátov. V pozadí sa ozývali diskutujúce hlasy. Všetko nasvedčovalo hladkému priebehu, avšak – ako nasledujúce hodiny ukázali – išlo len o ticho pred búrkou.
Po oficiálnej časti – keď v podniku sa nachádzalo zo 20 ľudí – prišla na rad kalba (ako to už pri skejťákoch býva zvykom). Po dvadsiatej prvej hodine sa začali zbiehať davy ľudí a medzi osadenstvom – okrem vyššie spomínaných – sa nachádzali aj ľudia z Košíc (Viest, Turý, Daboczi, Mifo ...), neskôr prišiel dokonca aj Žilinský dlháň Smrťák, so svojimi sponzormi.
Ručičky ukazovali dvadsiatu druhú hodinu a nálada na bare sa nebezpečne stupňovala. V podniku sa v týchto chvíľach nachádzalo asi 50 ľudí, čo už sľubovalo kvalitnú zábavu v kruhu kamarátov.

Fluff :

Voľný preklad názvu je páperie, čiže niečo v zmysle voľnosti, ľahkosti – ako skateboarding samotný.
Kniha vraj vznikla na základe viacerých prosieb a požiadaviek zasielaných holandskému skejtovému magazínu, ktorého názov je rovnomenný s názvom tejto päť kilovej knihy. Chceli od nich aby vytvorili historicky najväčšiu knihu o skateboardingu, mapujúcu Európsku scénu. Kniha je písaná v angličtine, má cez 600 strán a väčšinu z toho tvoria fotky. Text je zastúpený minimálne a tvoria ho najmä rozhovory a profily.
NikeSB vydáva túto bláznivú kreáciu fotografií 117 jazdcov Európy, jazdiacich za spomínanú spoločnosť.
Kniha sa začína priblížením holandského spôsobu života, ich kultúry a základných charakteristík, keďže je ich produkcie. Začiatok je spojený s výletom na lodi, keď cestujú mestami počnúc Huizenom, cez Kampen, Harderwijk končiac Zwollenom. Všade sa zastavili a zaznamenali zopár fotiek na vychýrených spotoch.
V knihe si – na základe svojho skateboardigu – vydobyl miesto aj jediný jazdec zastupujúci slovenský skateboarding – Marek Zápražný.
Na prvej fotke Marek dáva inward heelflip na jednom z Aténskych mostných pilierov s nohami pri brade. Nasleduje rozhovor, z ktorého sa jeho fanúšikovia môžu dozvedieť o ňom niečo viac. Dozviete sa aký má názor na slovenskú skateboardovu scénu, ako dlho jazdí, aký mal prvý skejt, hovorí o Bratislave, vraj je teraz doma pretože minulý rok veľa cestoval. Aké štáty precestoval? Dozviete sa. Spomína svoju priateľku, hovorí o netradičnej kombinácii jedál z McDonalda a KFC, na záver gastronomickej série otázok porovnáva slovenskú a českú kuchyňu – mňam. Marek sa priznáva k zmene štýlu obliekania – už to nie je „čistý hip-hop“ Prečo ? Dozviete sa. Samozrejme sa dozviete jeho obľúbené triky – ako inak. Priznáva sa k svojej inklinácii k baleniu, a v rámci toho priznáva svoju niekdajšiu partiu feťákov, s ktorými trávil voľný čas. Spomína konfliktne situácie. Viete s kým žije a kde ? Nie ? Tak listujte a prekladajte. Za koho jazdí ? A kto so sponzorov mu aj platí ? Všetko tam nájdete...
V Aténach si Marek ešte vrátil nollie fs bigspin z nejakej terasy cez chodník – štýl ? Určite. V bratislavskej lodenici lepí fs flip over rail a pridáva nollie 360 flip. Na – pre mňa – neznámom pražskom spote z obrovskej troj-kocky lemujúcej desať schodov vracia nollie kick flip.

Osobná úvaha :

Zo začiatku som si od tejto akcie sľuboval veľa. Vnímal som to ako príležitosť zbúrania mojich predsudkov o neschopnosti skejťákov správať sa slušne, zodpovedne, morálne a v podobnom duchu. Skúsenosti z viacerých akcií (poháre a rôzne session) mi hovorili, že skateboarding je stále v pubertálnej fáze a chýbajú mu skutočné osobnosti, ktoré vedia ísť vzorom. Samozrejme vzorom idú, avšak v negatívnom zmysle slova – bohužiaľ. Nechcem to tu ďalej rozpitvávať – nechám si to na inokedy. Z rečí Miloša Ogurčáka som usúdil, že konečne pôjde o akciu, ktorej podstatou nebude „sundať sa dole“, ale skúsime čosi tvorivé, s umeleckým podtónom v štýle vernisáže ako ju poznáme z výtvarných a fotografických výstav. Tomu nasvedčovalo viacero skutočností. Martin Karas sľuboval akciu na úrovni. Plánovala sa projekcia videí, výstava fotiek, premiéra knihy, no nakoniec ostalo len pri posledných dvoch. Ešte som mal pripravené kvalitné červené víno, privezené z iného kraja, špeciálne na túto akciu. S Milošom sme mali v pláne pripraviť pre hostí pohár vína zdarma, ako to býva na vernisážach zvykom. Už po koľký krát bolo niečo v pláne a nedotiahlo sa to dokonca ? Počas oficiálnej hodiny, keď sa v podniku nachádzali média, všetko nasvedčovalo tomu, že akcia spĺňa moje predstavy - pokojná atmosféra, diskusie, jednoducho príjemné prostredie. Dokonca prvý človek si objednával pálenku asi okolo deviatej. Už okolo pol desiatej sa to začalo poriadne napĺňať a do desiatej hodiny bolo plno. Média už odišli, spolu so staršími a ich deťmi. Výstava – vernisáž sa akoby šmahom čarovného prútika zmenila na zmyslov zbavený dav, bažiaci po alkohole. Cieľom každej akcie je poriadne sa ožrať a spraviť čo najväčší bordel ? Ani nemá cenu spomínať, že všetci sa na bare predbiehali a prekrikovali - moje meno som počul asi 10 000 krát za večer, z každej strany (keďže som robil za barom). Nechcem vystupovať prehnaným konzervatívnym dojmom, ani sa nechcem hrať na niečo ... musím povedať, že aj ja a aj moja priateľka za barom sme pili. Lenže všetko má svoje medze. A pokiaľ si to neuvedomia starší, čo potom chceme od tých mladších ? Miloš O. mi behal poza chrbát (za barom), čím ukazoval všetkým, že „fuck the system“. Ak by bola jeho návšteva za barom opodstatnená, tak som ticho (ak by prišiel z nejakou požiadavkou...). Je na zamyslenie, že v podstate to robí jeden z organizátorov. Samozrejme si neodpustil tancovanie na stole, bezmyšlienkové pobehovanie hore-dole s rukami nad hlavou, vreskot, afektované výraze tváre, dokonca – pokus o tanec na barovom pulte. Zrejme sa teraz väčšina ľudí zasmiala, mne však pri pohľade na spustošený podnik do smiechu príliš nebolo. Chalani s NikeSB sa tiež nenechali zahanbiť a objednávali jednu rundu za druhov. Neboli až taký odviazaný a nerobili prehnaný bordel, nachádzali sa v cudzom prostredí a patrične sa správali. No ani oni si neodpustili zopár prešľapov... Jednému zo spoluorganizátorov zrejme počas večera veľmi chýbala nejaká žena, a tak si spravil zálusk na tú moju. Po ukončení celej akcie som mal nepríjemný pocit, až pocit hnevu. Pohľad na podnik bol katastrofálny – všade polepené nálepky (na stoličkách, stoloch, koberci, stenách, pulte ...), papiere z druhej časti nálepky - čo vám ostane v ruke pri odlepení - všade rozhádzané. Špaky, papiere, servítky, rozbité poháre, krabice od pizze, oliate stoly, oliate koberce, prepálená stolička, na tri krát prehnutá plechová reklama, rozkopaný záchod, zničený držiak na toaletný papier a pod. Človek môže povedať, že toto všetko určite neurobili len skejťáci. V tom mu dávam za pravdu. Lenže organizátori akcie v skutočnosti nič počas večera neorganizovali, alebo inak povedané bolo im to celkom jedno, čo sa tu deje. Veď vlastne oni sa venovali podobným veciam (nie práve ničeniu, ale amorálnemu správaniu). Podnik patrí mojim rodičom a na druhý deň ma asi po troch hodinách spánku zobudil telefón s kričiacim hlasom mamky, že ako to tu vyzerá ! Musím povedať, že z mojej strany sa to zvládnuť nedalo, pretože za barom som mal práce viaž než dosť. Očakával som, že so samotnou organizáciou (v pravom zmysle slova, že organizujem ľudí) mi pomôžu samotní organizátori. No oni – ako som to spomínal vyššie – sa buď venovali tancom na stole, alebo v horšom prípade moju zamestnanosť využívali na zbalenie druhej polovičky . Ďakujem chalani, ste kamaráti. S takýmto prístupom vás budú vítať všade s otvoreným náručím. Nedoplatí na to náhodou – vami tak milovaný – skateboarding ? Tak aj takáto je podoba nášho skateboardingu, za ktorý sa tu všetci bijú do pŕs. Čerešnička na torte všetkého bolo to, že nakoniec dvaja účastníci akcie skončili na polícii, zatiaľ z mne neznámych dôvodov (stalo sa to mimo podniku). Ešte asi veľa vody pretečie, pokiaľ sa na slovenskej skateboardovej scéne objavia skutočné osobnosti, ktoré pri príhovore – okrem toho, že sa strápnia – povedia aj niečo rozumného. Ešte asi veľa vody pretečie, pokiaľ skateboarding nebude len o póze, topánkach a veciach. A ešte viac vody bude musieť pretiecť, aby sme si mohli povedať, že skateboarding je plnohodnotným členom spoločnosti. Mnohý si to myslia, ale realita ukazuje niečo iné...

Dodatok :

Aby som nebol len v roli kritika a aby nikto nemohol povedať, že vidím len negatíva, tak musím ešte niečo podotknúť. Aj napriek všetkým negatívam, ktoré som si nielen počas tejto akcie všimol,

chcem povedať, že ako celok to hodnotím pozitívne. Slovenský skateboarding sa tak, či tak posúva smerom dopredu, len mi vadí ten spôsob napredovania – dva kroky vpred a potom jeden skok vzad, takmer na počiatočnú úroveň.
NikeSB exhibition je dôkazom, že aj Sp.N.Ves, na čele s Milošom Ogurčákom sa dostala do povedomia česko-slovenskej scény, čím stúpa úroveň slovenského skateboardingu vôbec.

Zároveň chcem poďakovať chalanom z NikeSB a aj Milošovi, že s umiestnením (nechcel som povedať organizáciou :) myslel na mňa a náš podnik. V budúcnosti mu opäť poskytnem pomocnú ruku pri organizácii, avšak chce to doladiť viacero aspektov.

text: fipo