doska.sk : Článok: Freeride na Suchom - lahôdka pre nelenivých

Článok: Freeride na Suchom - lahôdka pre nelenivých

Snehu nie je zatiaľ moc a za prašaníkom treba ísť ďalej ako len za dom. Keďže ako málo zarábajúci ale veľa míňajúci požívatelia života nemáme na každodenné jazdenie v strediskách, ktoré sú i tak preplnené, vykročili sme mimo nich. 27-mička a jej čaro zo safari krížom cez celý Martin a Vrútky, nás vyhodila na konečnej zastávke v Turč. Kľačanoch (dedinka pod Magurou, chcem podotknúť, že to nebol cieľ našej cesty).

Kráčajúc hore v mrazivom počasí po vyšmýkanom chodníku a so slniečkom za chrbtom sme sa celkom rýchlo dostali ku chate. Keďže bol piatok doobeda, nebolo veľa ľudí na chodníku a ani v chate pri pive a poldeci, ako to býva každý víkend. Po prvom prezliekaní, nejakom tom rožku, sme opustili miesto snobov, tučných „turistov“ a biznismanov, ktorí o tom, ako boli na Magure hovoria ďalších 5 rokov.

$alt=\"01\"$

Od chaty pod magurou sme kráčali len úzkym chodníkom popod omrznuté stromy a spoločnosť nám robili už len naše forštne. Jeden krok mimo chodníka znamenal zapadnutie, ako by som to..... až po chúlostivé partie. Sniežik bol úžasný. Riadne premrznutý a ľahučký. Pod Suchý to bola pohoda, ale ten pohľad hore kopcom je celkom deprimujúci. No keď sa dostaneš až sem, šlapanie ti spríjemňujú predstavy, ako si vychutnáš miestečka na predom určenej trase smerom dole.
V polke kopca sme stretli nejakého vyznávača samoty a horského kľudu, ktorý nám oznámil, že hore strašne fučí, tak sme druhé prezliekanie nenechali až na vrchol Suchého ale niekoľko desiatok metrov pod ním, v závetrí kde toľko nefúkal ten nepríjemne mrazivý vietor.Odtiaľ nás čakalo už len pár metrov hore, v suchom oblečení, i keď už v SNB topánkach, ale pripravený na jazdu.Samotár mal naozaj pravdu, hore dulo poriadne, prezliecť sa v takom fujači by nebola žiadna výhra. Konečne,Suchý 1468m. Už sa stačí len zapnúť do viazania a hopsaa do raja.

Šiel som ako prvý. Jednak, aby som potom spravil nejakú tú foto a naraz ísť na tejto strane kopca sa nevypláca. Nič sa so mnou na štastie nespustilo. Bolo to krátke ale euforické. Sneh super, jazda super, pocit- neopísateľný. S okom na foťáku som už len závidel Bobovi, ktorý si podobne ako ja pred chvíľou, vychutnával oblúk za oblúkom. Ešte malý kotrmelec pre oko, nie diváka, ale len medveďov, ktrorí asi aj tak spali, na šťastie pre nás.
Radosť z jazdy zastrela únava pri prešlapávaní na vrch Magury, ktorý som vymyslel tiež ja. Čo by to bol za hriech, keď sme boli tak blízko. Nebolo to moc strmé, ale mali sme toho celkom dosť, a šlapanie mimo chodníka v hlbokom snehu dá riadne zabrať. Na vrchu sme si rozdelili posledný rožtek. Freeridík lesom bol celkom light-ový. Na konci prišla trochu húština kde sa nám obom podarilo vraziť doskami do stromu ale inak to bolo fajn brázdenie pomedzi celkom husté osadené stromy. Po nich nasledoval výjazd na lúku ktorá je za chatou Magury. Tam sme sa už nezdržiavali, pretože sa začalo stmievať, i keď túžba dať si pohár chmeľového napoja bola veľká. Snehu nebolo ešte tak veľa, aby sme zišli až dolu do dediny.Zišli sme pod dlhú lúku, to je tá s tým vlekom. Potom sa už forštne iba niesli. Ale aj napriek tomu to bol lepší zážitok ako tlačenie sa s lyžiarmi na preplnených svahoch.

PS:
Dobrá rada nad zlato: ak niekedy pôjdete podobne ako mi horami za kvalitným freeride zážitkom, spýtajte sa turistov čo pojdu z vrcholu ako je hore.Kto by sa už len chcel v -20 stupňoch prezliekať v riadnom vetrisku, ktorý ten chlad ešte niekoľkokrát znásobí, a pre zadychčané a spotené telo to je tak akorát na zápal pľúc.

Text a foto: Radošš, Bob
Účastníci: Radošš, Bob