(Predmet: Májovka)
no super..uvidíme sa teda tam!!
Článok: Freeride na Lomničáku
V jednu slnečnú marcovú nedeľu sme sa vybrali do Vysokých Tatier pojazdiť a užiť si slnečné lúče na Lomničáku. Z Martina sa vyrážalo okolo 6 hodiny rannej v trojčlennom zložení: legenda Miro Fľak, ja a Maťo Horička, ktorý sa celú cestu staral o skvelú zábavu:-) Že to bol deň ako stvorený vyraziť na hory sa ukázalo už keď sme sa v Tatranskej Štrbe konečne vymanili z hmly a dostali na slnko. Pod tatrami v horárni nás už netrpezlivo očakával lesník Lešto, ktorý nám robil doprovod a zabezpečil „jízdenky“. Na lanovke už bolo v tom čase dosť ľudí hrnúc sa v tento azúrový deň hore. Nasadli sme na prvú 4-miestnu lanovku, prestupná stanica a hor sa až na Lomnické sedlo. Kde sme si dali pár jázd na rozjazd, terén mimo zjazdovky tvrdý, hrboľatý a dosť vyjazdený. Na starodávnu 2-sedačku sa čakalo tak 20 minút a v rade bolo počuť rôzne národnosti i rozhorčenie nad službami a nedostatkom vlekov. A tak nadišiel čas šliapať hore na hlavný cieľ nášho výletu – Lomnický štít. Posledné prípravy, porada so záchranárom z horskej a hor sa nahor. Počas šliapania sa začínalo oblačiť a už sme sa obávali, že prídeme o tak pekný slnečný deň, ale našťastie to bol iba planý poplach, keďže počasie sa v takej výške mení často. Terén bol miestami dosť strmý, sneh mäkký. Výstup trval cca 40 minút. Terén nebol skoro vôbec zjazdený, až na dvoch skialpinistov, ktorí sa spustili chvíľu pred nami. Maťo “kozmonaut“ si to namieril až ku skalám pod Lomnickým štítom (2632m.n.m) na ktorom sa nachádza vedeckovýskumné pracovisko Slovenskej akadémie vied a Slovenského hydrometeorologického ústavu. V tej výške a strmine bol trochu problém sa zapnúť do viazania. Zjazdili sme, síce nie úplne v prašane, ten bol len na miestach, kde sa nedostali slnečné lúče, no vychutnali sme si nedotknutú snehovú pokrývku. Tatry mi po dlhšom čase, čo som tam nebol naozaj učarovali, už len pohľad na tie mohutné hory vzbudzuje v človeku úžas a rešpekt. Sprievodca Lešťo nám poukazoval ďalšie trasy na freeride, ktorých je v tatrách naozaj dosť. Treba len vybrať čas, partiu, dobrú kondičku a v neposlednom rade i pekný deň. Text: Tvaro Foto: Tvaro |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
