Článok: FREERIDE Martinky - jazdenie v hospodárskej kríze
Zadara si dať zas raz jazdičku, ktorá sa trochu vymyká od ostatných (tentokrát bez výstupu nahor). Stopom na hole to nebol problém.  Po raňajšom čaji pri požičovni (zdravím Henriho) a na punkáča cez turniket sa vezieme do hmly k vysielaču. No nič, počasie nepraje. Ale aj tak si pomaly kráčame smerom na javorinu, s tade ďalej smerom na Veterné. Chodník sa občas stráca pod závejmi snehu a sem tam zas objavuje. Hrebeň je celkom rovinka, tak sa to dá. Bob bol poslušný a veľa sa nesťažoval. Hrebeň sa začína zvažovať a tak sa prvý krát obúvame.  V bielo bielom mlieku sa moje mozgové GPS celkom neorientuje a tak smerujeme len tak doblba. Ako som mohol pochybovať. Prichádzame k skupine stromov, hmla sa dvíha a my vidíme slnko, náš začiatok jazdy, dolu v kotline Košťany nad turcom a v pozadí Veľkú Fatru. Predsa sme trafili. Vypíname sa z forštní, chvíľu kráčame. Kráty rukáv, zbavenie sa moču, čokoláda, čaj, slnko, sneh, nikto. Paráda. Pred nami je kus bielej plachty, stromy a neurčitá cesta. Sneh je riadne mokrý. Trošku sme ten najhlbší a najprachovejší sneh tento rok prepásli. Človek musí z niečoho žiť a prašan niekedy presedí v práci. Ale aj tak si užívame jazdu po lúke a dole riedkym bukovým lesom.  Spustili sme sa moc na potok a to nie je dobré. Opäť vyzúvame a prešľapávame zasneženú zvážnicu pokiaľ sa nedostaneme zas na nejaký hrebienok a riedky les. Ďalšia jazda. Slnko zhadzuje snehové kopy zo stromov a my pomedzi ne znovu klesáme nižšie a nižšie. Zase potok a zas tá istá pesnička s vyzúvaním. Nedá sa hovoriť o zlej nálade, len Boba mrzí sneh. Skôr jeho kvalita. Čo už, ide jar. Po dlhom kráčaní kolega teda navrhuje, že sa spustíme traverzom, aby sme už nemuseli pochodovať ďalej. Keďže zimný bohovia nespravili pod čerstvým snehom tento rok podklad, chytáme nejaké šutre. Ako nesponzorovaní jazdci si to nemožeme dovoliť a tak ten kúsok dolu, do potoka, radšej prešľapeme. Prostredie mi pripadá celkom povedome, ale nerobím ukvapené závery až kým neprídeme k turistickému ukazovateľu. Už sme dole nad tankovou. Už nás nič neprekvapí, možno len Blavák, ktorý na tankovej skoro prešiel Bobovi dosku (odkaz pre majiteľa auta: „Debil.“) Čaká nás posledná lúka, po ktorej to vôbec nejde. Pripadám si trápne, keď sa snažim posúvať smiešnymi pohybmi vpred. Koniec. Vypíname a dosky iba nesieme. Cestu autobudsom opisovať nebudem- určite poznáte. No, tak asi toľko. Rozpočet: Radošš: necelých 20 centov na bus na Kolonku a 20 z Bystričky (študent je študent). Bob: juro na autobus tam aj späť (kúp si kartu, oplatí sa) plus nejaký drobák za resanky, energeťák a minču. Doba trvania: odchod z Jahodník okolo 9, príchod 14 00. Dojmy: fajn, dalo sa, v pohode, ... Zdravíme snežných bohov a bohov jari. PS: Nepodceňujte hmlu, pretože aj miesta na ktorých ste už boli, vyzerajú celkom inak a tak nie je veľmi ťažké sa stratiť. Text: radošš Foto: radošš |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
