Článok: Májový freeride v Roháčoch
Čau, ehhh kde začať… Ak poviete niekomu, že ste boli jazdiť na snowboarde v tomto období, asi sa vás opýta kde alebo len pokrúti hlavou a pomysli si o vás že ste blázon, no a čo keď rozfúkaný peľ mi pripomína mohutne vločky… nie počkať v Bratislave je 30 stupňov… dosky schnú ak sa niekomu nechcelo zavoskovať alebo tí šťastnejší voskujú na Dach. Nám nič iné neostávalo len ísť pohľadať sneh niekde na území SR. Keďže sme z Oravy a Roháče máme za rohom vybrali sme sa pravé tu. Večer s Peťom som sa vychytal, v podstate až v noci, cely trip bol spontánny, parádička proste. Vyrazili sme o čosi neskôr keďže sme sa poflakávali po miestnej dedine :-D. Prišli sme do Roháčov, chceli sme isť parknuť kar niekde hore no počas jazdy hopsa oranžový man, 100,- Sk parkovane, OK, nahliadol dozadu a vraví, že aby sme sa pratali s doskami lebo hore nás vrátia ochrancovia prírody. No tak stiahli sme auto pod Spálenú, pod vlek, aj napriek zákazu. Mali sme pocit, že nás tam nikto nechce, iba príroda nás volá. 4,5 hodinové šliapanie s doskou a zapnutými smradľavými botami je celkom sranda, ale potom chrbátik vylieči plaváreň. Výstup bol všelijaký po vode, po skalách po snehu joj konečne “po dlhej dobe” ta hmota pod nohami, slnko svietilo a my sme sa tešili na žľab z Hrubej kopy. Tie skaly ma ohromili, ticho, pokoj, kamzíky… sila prírody. Stretli sme aj nejakých lokálov, ktorí si dávajú každý víkend tento žľab, myslím že do polky júna určite. Ako sme vyšli nahor, prišli mračná a troška sa nám zatemnil žľab, zjazdili sme ho aj napriek hustej hmle, bola to sranda, stredom tiekol potok snehu a my sme sa bláznili, zišli sme dolu a hmla odišla, sakra. No čakala nás ešte cesta späť k autu, tak sme sa pobrali domov, stavili sme sa pri plesách a vodopádoch. Načerpali sme tu silu prírody a zabalili dosky na budúci rok. Text: Filip Foto: Filip, Peťo |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
