Článok: Gran masta camp v Les2Alpes
Bonjour mes amis! Už dávnejšie mi dal kamarát ponuku zúčastniť sa Gran masta campu za neuveriteľne výhodnú cenu. Keďže sa camp tento rok opäť vrátil na pôvodné miesto, do presláveného francúzskeho strediska Les2Alpes, nedalo sa odmietnuť. V Prahe sme sa stretli v slovenskej zostave Ryba (Deeluxe, LTB, Salebra), Feyo, Báša (Humdrum). Už cesta tam nás zapísala do povedomia ľudí, keďže Ryba si dlhú cestu na triezvo nevedel predstaviť. Po 20h sme dorazili do dedinky rovno pod lanovkami. Na nálade nepridalo, že napriek 1650m nadmorskej výške nás obklopovala viac tráva ako sneh. Prvý večer bol v znamení zoznamovania v miestnostiach dolnej stanice lanovky, ktoré sme mali okupovať najbližší týždeň. Nastavenie viazania začiatočníkom, rozdelenie jazdcov do skupín, rozdanie permíc, pár drinkov a všetci rýchlo do postelí, nažhavení na nedeľné jazdenie. Ráno nás privítalo azúro a šejpnutý park. Ten sa nachádza v skoro trojtisícovej výške a celý pozostáva z dvoch častí rozdelených U-rampou. V ťažšej časti sa na troch platformách nachádza 6 skokov a po strane big air s 21m plošinou. Na druhej strane lajna jibbov. Pod skokmi je corner, dve zábradlia a obrovský barrel. V menšom parku sa nachádzajú dva skoky na jednej platforme, 3 lajny zábradlí a na úplnom konci 3 platformi s deviatimi mini skočkami. Vedľa je dosť nelogicky umiestnený menší wallride a vedľa neho table. V blízkosti sa taktiež nachádzajú 2boardercrossové dráhy, ktoré sú ale neustále okupované jazdcami všetkých vekových kategórií a jazdeckých skúseností preto je tam vstup naozaj len na vlastné riziko. Ako to už na prvý deň býva nikto veľa nehrotil a tak bolo vidieť padať triky na istotu tak v podaní koučov- Honza Smička, Paruka, Pepe Samek, Ryba,...ako aj camperov. Úlohy fotografa sa tento krát zhostil Karel. Večer sa na základni robil videocoaching, ukážka starostlivosti o dosku, žehlenie, brúsenie... Väčšina sa ponáhľala domov natešená na ďalšie jazdenie a preto pondelkové počasie s hmlou a 90 až 120km vetrom vháňalo slzy do očí. V situácii, keď je naozaj nemožné sa len spúšťať po zjazdovke sa radšej všetci vrátili do svojich teplých úkrytov. Ako to už býva smútok treba potlačiť alkoholom čoho sa najlepšie zhostil Ryba a jeho nezabudnuteľný alabama dancing na balkóne za pokrikov okolo idúcich ľudí (zhrozených či nadšených...??). Celovečerný pokus Pepeho zlomiť svoje už nalomené prkno sa tiež postaral o zábavu a údiv zúčastnených. A to sme sa len chceli ísť kúpať do bazéna... Ďalší deň bolo počasie o niečo lepšie, ale na jazdenie v parku sa stále nedalo ani pomyslieť aj keď sme sa predsa len nejakú hodinu trápili so streetom čo sa tam nachádzal. Tak sa neskôr jazdilo nekonečnými zjazdovkami všetkých obtiažností alebo tí freestylu chtiví sa presunuli do bike parku kde po nočnej nádielke snehu sa bolo na čom zabávať. Ostatní campery tvrdo trénovali ukážkové oblúčiky a tí zdatnejší olliečka či 180 na svahu. Ďalší večer zase s videocoachingom a testovaním indoboardov. Druhy deň „nejazdenia“ bol samozrejme vynahradený strašnou party, ktorá sa začala v podniku so spriateleným barmanom, ktorý nám neustále nosil free drinky na stôl. O ozvláštnenie večera sa postaralo viacero elementov, soľničky a korenie lietalo celým priestorom, ale taktiež Feyova menšia chybička, keď si zamenil kuchyňu za záchod a vyčúral sa im do umývadla (prvýkrát to bola sranda, keď sa to zopakovalo aj o deň neskôr sme to už považovali za úchylku). Ale slová vyhadzovača hovoria za všetko: Come tomorrow. Záverečná o 2 sa nikomu nezdala dostačujúca a tak sa ľudstvo zábavy chtivé presunulo do blízkeho podniku- Bar Le Brésilien, kde končia asi všetci. Tam sa strhla tá pravá party a dirty dancing, či opičie kúsky na tak lákajúcich rúrach rovno nad stolom. Po troch nevydarených dňoch nás štvrtok obdaril úplným azúrom aj keď natešení na prašan, ktorý 3dni padal sme hľadali márne pretože bol odfúknutý na doteraz nezistené miesto. Takže sme nemali možnosť otestovať čisto freeridovú časť strediska La Grave, kde je to podľa lokálov v dostatočných snehových podmienkach ozajstný raj. Tak sa vo veľkom jazdilo v parku od prvej lanovky až do tej poslednej. A že sa skákalo, rotovalo všetkými smermi a so všetkými grabmi na aké kto prišiel, či jibbovalo na všetkom čo nám bolo poskytnuté. Hľadanie spotov však, ale pre nedostatok mäkkého snehu bolo neúspešné a tak sme len s Feyom párkrát dropli nejaké skalky či malú neznámu búdku pod lanovkou a pojazdili sme tiež základňu „metra“ so šikmou strechou. Ďalší deň bolo počasie opäť priaznivé pre nekonečné jazdenie. Dnes bol otvorený aj veľký kicker, na ktorý sa odvážilo len pár lokálov a Pepe so svojimi štýlovými sedmičkami. Poobede sa na malých skočíkoch konala camperská súťaž, kde bolo možno vidieť množstvo ollie, nejaké graby, fs 180 a nekonečné množstvo pádov. Ale pokrok v jazdení bol evidentný a všetkým tento pobyt aj napriek nepriazni prírodných podmienok niečo dal. Na záver sa vybrali tí najlepší, ale každí zúčastnení si odniesol nejakú pozornosť od sponzorov. Tiež sa dali výhodne zakúpiť dosky LTB či okuliare Electric. A to už bol čas na konečnú rozlúčkovú party v najväčšom štýle nech na nás nik tak skoro nezabudne. Čo sa myslím dokonale podarilo. Aj napriek nepriazni počasia Les2Alpes ostáva strediskom kam by sa človek určíte šiel pozrieť ešte raz, určite však v lepších snehových podmienkach pretože freeridové možnosti, ktoré poskytuje sú nekonečné. A s najväčším parkom v Európe ako bonus. Dedinka neustále žije v každej dennej či nočnej hodine, je plná barov, reštaurácií či obchodíkov so všetkým možným takže každý si príde na svoje. Každopádne rada na záver, zjazdovky sú plne nebezpečných ľudí, ktorí vás budú blokovať zásadne od chrbta a bary sú zase plné ľudí, ktorí vás s radosťou pozvú na drink... Text: maleB |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
